Ahoj Slovensko

2. časť

Pokračovanie úvahy nad depresiou a jej vznikom, ale aj o iných duševných ochoreniach, ktoré klasifikuje sám uznávaný Sigmund Freud. Ešte stále tu predkladám myšlienky z knihy Za princípom slasti. Na základe tejto knihy uvažujem ako prepojiť jednotlivé myšlienky do textu.

Poznáte smútok, ktorý nemožno len tak jednoducho vyliečiť? Nie, nevadí, práve o tomto smútku bude reč. Začnime citáciou, ktorá tento smútok dokonale vystihuje. Prečo som vybral tento obrázok? Pretože to symbolizuje mňa, keď sa mi pomocou prvých prekážok vytrácali zo života sny. A práve týmto výrokom môžeme povedať, že vystihuje moje problémy, ktoré nastali neskôr psychickým ochorením.

V niektorých iných sebaobvineniach akoby ju iba vystihoval ostrejšie než tí, ktorí nie sú melancholickí. Keď sa vo svojej vystupňovanej kritike opisuje ako malicherný, egoistický, neúprimný, nesamostatný človek, ktorý sa vždy usiloval iba o to, aby zakryl chyby svojej bytosti, potom sa podľa našich vedomostí zrejme dosť priblížil k sebapoznaniu a my sa len pýtame prečo človek musí najprv ochorieť, aby bol pripustený k takejto pravde.

Sigmund Freud – Za princípom slasti 1. kapitola

Sigmund Freud nás pri tomto texte upozorňuje, že keď sa človek otvára novým skúsenostiam a prechádza od omylu k omylu, tak spoznáva hlbšiu pravdu o sebe a svete. Čo ak je to podobné s psychickými ochoreniami? Napríklad takou schizofréniou, mániou či depresiou? Táto myšlienka nám otvára možnosti pozerať sa na svet a psychické ochorenia inak ako len cez ružové či čierno-biele okuliare. Existuje adekvátna odpoveď o liečbe schizofrénie ako ochorenia? Alebo keď sa rozprávame o iných typoch ochorenia psychického charakteru? Alebo poďme ešte ďalej s našou filozofiou, či to môžeme považovať za výhodu mať takéto ochorenie?

Z tohto textu mi vyplýva, že čo ak známy umelci trpeli týmto ochorením a ich jedinečnosťou vytvárali svet pre nás, akože zdravých ľudí. Spomeniem už len jedno meno. Vincent van Gogh, ktorý mal psychické ochorenia a jeho obrazy zmenili svet a to ako sa dívame na umelecké počiny. Môžem spomenúť aj Pabla Picassa, ktorý bol notorický alkoholik alebo iným opojením krásnych žien tvoril slávne obrazy.

Je možné vyliečiť schizofréniu? Je možné urobiť krok vo výskume dopredu a vyskúšať povedať týmto ľuďom, že môžu byť zdraví? O čom teda hovorí Sigmund Freud, že je možné dôjsť k uzdraveniu týchto pacientov? (Otázku nechám otvorenú, aby ste si mohli zauvažovať nad ňou, respektíve filozofovať).

Takáto náhrada objektívnej lásky prostredníctvom identifikácie predstavuje významný mechanizmus pre narcistické ochorenia; K. Landauerovi  sa ho nedávno podarilo odhaliť v uzdravovacom procese schizofrénie. Prirodzene, zodpovedá regresii typu voľby objektu k pôvodnému narcizmu. Na inom mieste sme vysvetlili, že identifikácia je predstupňom voľby objektu a súčasne prvým, vo svojom výraze ambivalentným spôsobom, ktorým Ja vyzdvihuje určitý objekt. Chcelo by tento objekt pojať do seba adekvátnej orálnej alebo kanibalistickej fáze vývinu libida, a to tak, že ho zožerie. Od tejto súvislosti odvodzuje Abraham zrejme právom odmietanie prijímania potravy, ohlasujúce sa pri ťažkej podobe melancholického stavu.

Sigmund Freud – Za princípom slasti 1. kapitola

Otázka úplného vyliečenia ešte nie je vyriešená, i keď to tak už môže byť vo vyspelých krajinách, ale o tom my stále nechyrujeme. Sigmund Freud trvá na tom, že všetky duševné ochorenia pochádzajú z nevyliečenej sexuality v mladom veku alebo z náboženských obmedzení, ktoré zanechajú stopu na človeku. Poznám to na základe vlastnej skúsenosti, ktorá sa ma hlboko dotkla. Nikto ma nevaroval, že niektoré kresťanské skupiny sú plné bezcharakterných ľudí. Aj tu platí meradlo, že nie je kresťan ako kresťan. Viac si rozumiem s umiernenými katolíkmi ako kresťanmi (vlkmi), ktorí nosia tzv. ovčie rúcho, pri tom to vôbec nie je pravda. Nemusím ľudí, ktorí ma ohovárajú alebo ohovárajú mojich priateľov.

V iných prípadoch ide o pravidelné striedanie melancholických a maniakálnych fáz, ktoré sa prejavujú zostavou cyklickej psychózy. Boli by sme v pokušení vylúčiť tieto prípady z oblasti psychogénnych porúch, keby viaceré z týchto ochorení nevyriešila a terapeuticky neovplyvnila práve psychoanalytická práca. Nielenže je dovolené, ale je priam nevyhnutné rozšíriť analytické vysvetlenie melanchólie aj na mániu.

Sigmund Freud – Za princípom slasti 1. kapitola

Nepoznám zatiaľ iné delenie ako je práve toto, ale aj to príde a budem vzdelanejší, rýchlejší a budeme mať viac guráže. Sigmund Freud je špička v psychoanalytike, i keď niektoré výroky môžu byť v dnešnej dobe prežitok. V tejto ukážke hovorí o troch predpokladoch melanchólie, ktoré sú zo straty objektu, ambivalencie a regresie libida do Ja, nachádzame nutkavé výčitky, po nastupujúcich prípadoch úmrtia.

Z troch predpokladov melanchólie: zo straty objektu, ambivalencie a regresie libida do Ja, nachádzame znovu prvé dva pri nutkavých výčitkách, nastupujúcich po prípadoch úmrtia. Tam motor konfliktu predstavuje nepochybne ambivalencia, a pozorovanie ukazuje, že po jeho uplynutí nič nezostane z triumfu maniakálnej nálady.

Sigmund Freud – Za princípom slasti 1. kapitola

Nedávno som pozeral dokumentárny film o Simgundovi Freudovi, ktorý sa stretol s mladým profesorom C. S. Lewisom v Anglicku, keď som googlil, tak internet mi dal odpoveď, že nebolo jasne potvrdené, či sa naozaj stretli už skôr vymenovaní profesori. Vo filme rozoberali vieru v Boha ako takého. To nebol prvý počin, ktorému sa Sigmund venoval. Obhajoval tvrdo svoju nevieru.

Ja sa staviam ku viere tak, že Boh je. Keď si predstavím všetky veľké veci, ktoré sú okolo mňa, od tvorby prírody po tvorbu človeka a jeho činov. Všetko ohlasuje meno veľkého stvoriteľa. Došiel som do fázy, kedy verím v Boha a rovnako Ducha Svätého, ale neverím a nedošiel som na to, ako veriť v Ježiša Krista. Tu je stále môj problém, ktorý som ešte nedokázal vyriešiť. Neverím v stigmu náboženstva a pravidlá, ktoré si vedúci vytvárajú sami. Som za to, že názor si musí utvoriť každý človek sám a nie čakať čo ti povie niektorí z cirkevných hodnostári. Správny vedúci naučí človeka rozmýšľať, nie iba prijímať rozmýšľané. Tak ako povedal Konfucius nenauč rybu prijímať svoj ľud, ale nauč ich ryby uloviť a myslím si, že niečo podobné povedal i Kristus v Biblii.

Takže takto priatelia naučme sa ryby loviť, nielen ich jesť. Toto musí byť v našej kultúre naša rétorika. Zdar všetkým ľuďom dobrej vôle. Naučte sa rešpektovať prácu a práva iných, nielen svoje názory, pretože aj o tom je demokracia.

S úctou

Miloš